Ako pracovať s úzkosťou.

Úzkosť je strach, obava z budúcnosti, je to však niečo čo nemusí mať reálnu podstatu v prítomnom okamihu. Je to však nadmerný strach či obava, ktorý ovplyvňuje telo priamo fyzicky a tak, že to okamžite cítime. Môže sa prejavovať zvieravým pocitom v určitej časti tela, napríklad v oblasti srdca, niekoho v oblasti žalúdka, vlastne sa celé telo akoby zovrie, je to opak uvoľnenia a to je pre ľudský organizmus naozaj neprospešné. Dlhodobé úzkosti spôsobujú problémy s fyzickou energiou človeka, chorobou orgánov, nervového systému, kĺbov, jednoducho odraziť sa to môže kdekoľvek na tele. Taktiež sa často spojí s narušením spánkového cyklu a odrazením sa na celkovej kvalite nášho života, čo vedie až k neschopnosti čeliť dennodenným bežným záležitostiam, pokiaľ ju necháme nepovšimnutú a potlačenú.

Ako teda narábať s úzkosťou, keď príde? V prvom rade je potrebné ju prijať, nebrániť sa jej. Je tu a je to v poriadku, nesťahovať telo, snažiť sa neustále ho mať uvoľnené. Kde ju cítim tú úzkosť? Je to v bruchu, v oblasti hrude? Ako sa prejavuje? Čo cítim? Je to tlak v určitej časti? Alebo teplo? Je fajn, si trebárs priložiť ruku na to miesto kde je, akoby objať to miesto, podobne ako keď sme s plačúcim dieťaťom. Je dobré sa sústrediť na to miesto a buď len tam byť celou svojou pozornosťou, alebo to miesto môžeme predýchavať. Skúsiť nehodnotiť, nemyslieť je to také alebo onaké, proste to tu je a chcem byť s tým. Hlavne sa tomu nebrániť, ak sa tomu totiž bránime bude ešte horšia. Je tu a je to OK. Hodnotením a prikrmovaním myšlienkami ju ešte zväčšujeme a to nechceme, myseľ dokáže rozvíriť a ešte viac zintenzívniť pocity. Princíp je ísť z mysle do tela. Ona nemusí hneď odísť a môže byť s nami dlho, len buďme s ňou a nesnažme sa ju potlačiť do úzadia...

Túto techniku môžeme praktikovať kdekoľvek. Ak chceme ešte podporiť svoje telo a máme na to priestor a čas, veľmi dobré je praktikovať brušné dýchanie aspoň 20 minút. Ľahneme si na podložku, dáme si jednu alebo obe ruky na brucho a dýchame tak, aby sme cítili, že dych ide primárne do brucha. Takto pomaličky predýchavame stanovený čas. Malo by sa jednať o pomalé dýchanie, nádych a výdych, nádych a výdych, kde výdych je o niečo dlhší ako nádych, tým sa dá signál nervovému systému, že sa môže upokojiť. Toto je veľmi jednoduchý ale účinný spôsob, akým môžeme pracovať s úzkosťou keď príde a je tu.

To, že máme úzkosti však siaha niekde hlbšie, úzkosť tu nie je len tak, niekde v minulosti sa niečo stalo a ostalo v nás, niečo nespracované a potlačené. Možno je fajn sa zamyslieť kedy začali prvé úzkosti a aké udalosti tomu predchádzali. Je tam potreba sa k niečomu vrátiť, niečo pochopiť, odpustiť, niečo spracovať?

Úzkosť je určitá správa nášho organizmu, systému, že niekde niečo treba zahojiť. To, že prišla a je tu s nami je pre nás možnosť ako sa jej venovať a púšťať staré emócie práve tu a práve teraz. Nebráňme sa tomu teda :-).

Mirka