Ako veľmi sa miluješ, tak veľmi ťa miluje tvoj partner.

Ako veľmi sa miluješ, tak veľmi ťa miluje tvoj partner...Tak jednoduché to je. Čisto teoreticky. Prakticky už to tak jednoduché nie je  :-). Tento princíp je tak jednoduchý, že je až ťažké uveriť tomu, že to tak naozaj funguje. 

Ak chcem, aby som bola milovaná, musím v prvom rade najprv milovať sama seba. Ak sa ocitáte vo vzťahoch, kde sa vám nedostáva lásky, je užitočné sa zamyslieť, kde si ju nedávate sami.Často ani netušíme, že sa nemáme vlastne sami seba radi. A niekedy to tušíme. Ale je dobré to vedieť jasne, ako na tom som vo vzťahu k samému sebe. Je to často omieľané slovo sebaláska a zasa tá sebaláska. Ale je to v podstate zasa o tom istom, je mnoho uhlov pohľadov na lásku, na jej opevovanie, ale...

Takže pekne po poriadku, krok za krokom. Často si myslíme, že sa máme radi, že si doprajeme, že to máme vyriešené, ale nejako nám tá láska nechodí, alebo chodí v nejakej zvláštnej či obmedzenej forme. Vždy to odráža našu vlastnú realitu voči sebe. Ako na to prísť, čo na sebe nemáme radi? Je to rozhovor samého so sebou, počúvaj sa ako sa k sebe chováš, čo si hovoríš? Čo ťa napadá automaticky? Keď sa ti nedarí? Čo ťa napadne? Keď sa hneváš, čo ťa napadne? 

Prijímaš seba alebo sa odmietaš? Máš sa rád celý? Ten rozhovor samého so sebou je veľmi dôležitý, tie slová ktoré si hovoríme a používame. "Ja blbec, to som mohol urobiť lepšie", "Neznášam sa, keď sa hnevám, ako by mňa mohol mať niekto rád s hnevom". Kam až ide ten hlas. 

Naše hlboké presvedčenia o sebe, často podvedomé, to je kde spočíva celá táto práca. Tam treba pátrať a dopytovať sa. Čo si o sebe naozaj myslím? A ako sa k sebe správam? Doprajem svojmu telu, čo potrebuje? Počúvam svoje telo? Keď som unavená, idem spať? Keď nemôžem, poviem, že nemôžem? Alebo sa snažím druhým zavďačiť a opomínam seba? Vážim si seba, viem sa objať, oceniť, pochváliť? Kde sa neprijímam? Čo na sebe nemám rada? Je niečo také?

 A častokrát je to práve tak, že tí čo tak veľmi chcú lásku, ju v sebe nemajú a bohužiaľ ju ani ju nedostanú, pokiaľ nepochopia, že v prvom rade je potreba pracovať sám so sebou. Také presvedčenia ako " Nie som dosť dobrý", "Nezaslúžim si lásku", "Nemám hodnotu", "Aj tak mňa opustí", si ťaháme z nášho detstva a ovplyvňuje nás to po celý život, pokiaľ s tým nič nemienime urobiť.

Hmmm, tak kde začať? Stačí, ak začnete s uvedomením, že je to tak, pokiaľ tomu začínate veriť. A potom postupne pomaly jedno po druhom rozbíjať to presvedčenie, ktoré nám tam niekto vložil a nie je pravda. Ale pozor, naozaj tomu je potreba uveriť, že to nie je pravda. Začať tým žiť. 

 A tak cestou a uvedomovaním si nášho postoja voči sebe, postupne každý deň keď urobíme malý krôčik, za rok je to veľa. Naše telo, naše bytie nám chcú pomôcť v našom uzdravení do celistvosti, akonáhle im vyšleme signál, že sme pripravení, budú nám chodiť presne situácie a ľudia, kde máme priestor k liečeniu. Každý človek, ktorý sa práve pri vás nachádza, či je v práci, alebo priateľ alebo na dovolenke, či pri cestovaní, je možnosť, kde môžeme vidieť ako na tom sme. 

Pokiaľ budete rásť do lásky a uzdravovať sa, potom naraz zistíte, že vlastne tú lásku od druhých už ani tak nepotrebujete, no a vtedy k vám začne paradoxne chodiť tá láska aj zvonku . 

Mirka