Autenticita, tvorivosť.
My ľudia sme už niekedy zabudli, koľko farieb môžeme mať. Tak si hovorím, kde sa stratili tie farby u niektorých ľudí a stalo sa to aj mne. Keď mňa pohltila šeď rutiny práce, ktorú som nemala rada. Každé ráno vstať a podať akýsi výkon tam pre niekoho, aby mal zisky, dostala som akúsi výplatu, ale akosi to nadšenie prešlo, tlak manažérov na výkon a zisk, dokola to isté, kreativita sa u mňa vytratila, lebo tam sa kreativita necenila, ba naopak, pekne rutinne. Určité dáta v určitom jednotnom formáte v určitý čas.
Netvrdím, že nie sú ľudia ktorým toto nemôže vyhovovať, verím že sú a pre tých to je to pravé a možno to najlepšie a tí sú na správnom mieste, ale pokiaľ ste niekto kto má v sebe veľa kreativity a má ju rád a už aj na ňu zabudol, nedivila by som sa. To sa vo firmách veľmi ľahko ľuďom stane, pretože tak je to akosi samozrejmé, že k tomu príde, zasa netvrdím, že nie sú aj výnimky. Ale poznám vlastný príbeh, aký to malo na mňa vplyv. Teraz keď som mimo tohto kolobehu, sa až divím, kde sa mi začína brať tá kreativita a tvorivosť. Pridávam si do života viac a viac koníčkov a robím viac vecí, čo mňa baví, dokonca si začínam plniť niektoré svoje detské sny a to je bomba.
Som potešená, ako aj tým uzdravovaním a cestou k celistvosti sa navraciam k svojej podstate a svojim nadaniam, talentom, ktoré som nemohla využiť v korporátnych firmách, ba naopak, tam boli potlačené a úplne som na ne zabudla. Tak mňa napadá, že my ľudia máme v sebe toľko farieb, ale akoby sme na ne v tých rutinách zabudli. A tak si vravím, ako na to, vrátiť sa do tých farieb a do tej tvorivosti a autenticity. Cesta vedie cez uzdravovanie, uzdravovanie seba, svojich vzorcov, limitov, lebo ktovie, možno nás vychovávali rodičia, ktorí nám to príliš neumožňovali, ale niekde to tam je, niečo krásne a farebné o čom sami nevieme, alebo aj sme vedeli, ale už sme na to zabudli. Verím, že každý má niečo zaujímavé, čím môže prispieť tomuto svetu v svojej autenticite, len ju treba znovu v sebe nájsť a odhaliť, no a už nechať cez seba prechádzať tvorivosť v akejkoľvek forme.
Ako to máš ty? Darí sa ti napájať na svoju autenticitu a tvorivosť? Alebo je to niečo zapadnuté prachom?
Prajem nám všetkým, aby sme mali možnosti a príležitosti napájať sa a znovu objavovať to krásne v nás. Tam, keď sa napájame, strácame pojem o čase, lebo to je to, čo nás tak baví, že čas plynie. To je tá cesta, ktorou sa uberať. Čo je to, čo robíš tak rád, aké činnosti, pri ktorých zabúdaš na čas?
Mirka
