Cesta liečenia.

Cesta liečenia väčšinou nie je krivka len rastúceho trendu. Je to cesta krivoľaká a niekedy veľmi bolestivá. Krivka uzdravovania vyzerá asi takto: 

A rozhodne nevyzerá takto :-):

Asi len dvaja ľudia v severnej hemisfére, zažili možno takpovediac kvantový skok v nedávnej dobe, do vyliečenia a to Eckart Tolle a Katie Byron a vzniklo od nich množstvo nádherných a inšpiratívnych kníh.

Sama si tou cestou prechádzam a je dobré vedieť a pripomínať si, že máme svoju individuálnu cestu, nevieme ako dlho sa budeme liečiť, možno rok, možno dva, možno desať, možno dvadsať, ak budem úprimná, niekto sa nemusí vyliečiť a možno je to jeho voľba.

Naše ego je veľmi netrpezlivé a chce to rýchlo, rýchlo, tu a teraz a prečo to ešte nie je? Tak poznáte, že to hovorí za vás ego v mysli. Keď sa dokážeme napojiť na svoje bytie, na svoje srdce, tak zacítime úplne iný hlas. Pocítime, že všetko je v poriadku, tak ako to je. Si milovaný človiečik, taký aký si, tu a teraz, ani krajší, ani lepší, presne taký aký si. To neznamená, že nie je priestor na vylepšovanie, ale je potrebné si pripomínať a dávať sa do sebalásky na ceste liečenia. Lebo je ľahké prepadnúť do frustrácie a zúfalstva, že zas som sa tam dostala, zasa som to urobil, prečo som sa nič nenaučil/la?

A je to vlastne tak? Naozaj si sa nikam neposunul/la? Naozaj nevznikli žiadne nové uvedomenia, žiadne nové posuny, ani trošičku? Keď som sa sama seba spytovala, či je to naozaj tak, zistila som, že ani náhodou, že sa dejú vo mne malé ale isté zmeny a pokroky, či je to vo väčšej trpezlivosti, alebo menej hnevu, viacej lásky v niektorých situáciach atď.

Bude ešte veľa zákutí a zákrut, cez ktoré bude potrebné prejsť, ale vytrvaj a bojuj, lebo nakoniec možno zistíš, že cesta sama je vlastne nádherná a je to to pravé a nefalšované....

Mirka