Keď "duchovno" bráni v uzdraveniu.

Stalo sa vám niekedy, že vám niekto nejakým spôsobom ublížil?
Pravdepodobne áno. V drobných záležitostiach človek zabudne hneď a v tých
zložitejších prípadoch si to nejakú dobu pamätá, ale vždy je fajn keď to človeka nijakým spôsobom netrápi, keď odpustí, pustí to.

Ale je to naozaj tak? Funguje to vždy tak jednoducho? Proste
snaž sa odpustiť, tak to hovoria duchovné príručky. Lenže niekedy len odpustiť
nestačí. Je to vlastne až ten posledný krok... My ľudia sme aj zároveň živočíchy - cicavce a vlastne na tej nižšej úrovni máme mnoho spoločného s našimi cicavými kamarátmi, ktorým nehovoríme ľudia ale zvieratá. Keď medvedici niekto zaútočí na mláďatá, tak je schopná zabiť, aby ich ochránila. My keď na nás niekto zaútočí napríklad slovne, väčšinou nezabíjame, ale reagujeme buď slovnou výmenou alebo niekedy fyzickým útokom. Čo sa však stane, ak nám niekto ublíži a my nič, vlastne to v sebe pochováme, navonok to vyzerá pekne, ale vnútri sa to kdesi uloží. Nesnažím sa dávať rady, že je fajn vždy ísť do útoku, ale ak silné emócie ostanú v nás, tak ostanú v nás. A môžeme aj tomu človeku odpustiť ale časom zistíme, že to tam stále je. Akoby sa to pri nejakých príležitostiach aktivuje.

Pokiaľ sa jedná o niečo "väčšieho", napríklad traumu...kde prebehol fyzický útok na človeka, jeho fyzické telo si to pamätá. Aj bunky majú totiž svoju pamäť (kto má rád vedecké podklady, viď. knihu od Candace Perth - Molekuly emócií). A vtedy odpustenie na úrovni mysle, či duchovné ospravedlnenie niekomu niečo nestačí. Je to síce pekné, že sme niekomu odpustili, ale naše telo to neodpustilo, to si to pamätá.

Tí čo poznajú čakrový systém vedia, v tele máme akési kanáliky nádís a tie sa združujú do akýchsi centier - čakier a že vždy sa začína od prvej najnižšej čakry - koreňovej - v úrovni panvy až po najvyššiu korunnú - nad hlavou. Odpustenie je na  vyššej úrovni než koreňová čakra. Všetko má však svoju následnosť. Začať treba odspodu na úplné uzdravenie. Nejde preskočiť telo a riešiť to len na úrovni mysle. Lebo telo sa bude ďalej ozývať, trebárs depresie, úzkosti, nespavosť, únava svalov, oslabená imunita atd.. bude chorľavieť a môžeme si odpúšťať koľko chceme.

 Ako to vlastne prebieha, že nám myseľ či spirituálno, duchovno bráni k uzdraveniu? Tak, že si nepripustí, že treba "poriešiť" najprv telo. Veď sme tomu človeku odpustili, vraví myseľ... Omyl. Až sa problém, emócie odstránia z tela, potom odpustenie pomôže. Naopak to nie je až tak efektívne. Len si sami sebe klameme, že sme urobili čo sme mohli. Vravíme si napríklad: "veď sme viac než zvieratá, sme ľudia, sme duchovné bytosti" Ale ... v prvom rade sme aj živočíchy... telo nejde preskočiť. Tak nastáva, že duchovno môže brániť uzdraveniu, ospravedlnením si niečoho len v duchovnej oblasti a obídením toho telesného. V angličtine je pre to krásny pojem spiritual bypass - duchovná obchôdzka, obídenie... Tak skúste a zamyslite sa, či máte niekde nejaký "duchovný blok"...