Mojich dvanásť komnát.

      Ako som postupne prechádzala komnaty, tú ktorá bola hlboko som dosť často obchádzala, nechcelo sa mi ísť dolu kdesi do tmy a hĺbky, táto bola najnáročnejšia na údržbu a bola som prekvapená koľko je tam blata a kde sa to tam nazbieralo. Asi by som tam nikdy nešla do tohto podsvetia, ale dostávala som neustále signály, že tam dolu sa čosi deje. Začala som to teda čistiť tie naplaveniny a často sa mi zdalo, že snáď ani neubúdajú a bola som veľmi unavená. Potrebovala som si začať robiť prestávky, lebo toho čistenia bolo naraz dosť. Zistila som, že keď niektoré to blato vynesiem hore na slniečko tak sa usuší a môže sa použiť a zapracovať do pôdy a dať tak úžitok zrodu nejakým novým rastlinám, stromom. Boli momenty, kedy sa mi zdalo, že sa to blato naplavovalo zo všetkých strán a že ho snáď ani nevyčistím.

      Ale postupne to obdobie prestalo a skutočne som začala vidieť, že tá komnata sa začína presvetľovať a je v nej viac priestoru na dýchanie. Pochopila som, že mňa tá nevyčistená komnata ťahala dolu a naraz sa mi kráčalo lepšie po svete. A moja energia sa zvýšila a začala som vidieť svet inak, začala som vidieť farby a odtiene, ktoré som dovtedy nevidela, všimla som si, že napríklad som schopná cítiť, čo som zabudla už cítiť a prežívanie sa prehĺbilo. A zistila som, že mi stačí v niečom oveľa menej a v niečom, že potrebujem zabrať a sa prekonať.

     Prechádzala som všetkými komnatami, čistila a otvárala okná, tam kde to šlo. Svieži vzduch tú miestnosť vždy osviežil. Komnát som narátala dvanásť. Prvá komnata sa týkala môjho fyzického tela, ako sa k nemu správam, ako vyzerám a obliekam sa, či mám dosť oblečenia keď príde chlad a primerane, keď je teplo, jeho očista a stravovanie. Ďalšia komnata boli moje financie, ale v tej komnate sa nachádzalo aj seba si cenenie, seba-hodnota, tretia boli moji susedia, moji súrodenci a drobné výlety do susedstva. Štvrtá oblasť sa týkala mojej rodiny, domova, môjho otca a mojej matky, piata sa týkala detí a kreativity v mojom živote.

      Šiesta predstavovala moje denné rutiny, ako rutiny pracovné, tak akým spôsobom žijem dennodenne a týkala sa aj môjho zdravia, návštevy lekárov, zamyslenie sa nad prácou, či mňa naplňuje. Potom som sa presunula do siedmej komnaty a tam som sa pozerala na svoje vzťahy, tu som sa zdržala dosť dlho a zistila, že niekedy sa potrebujem vrátiť znovu do štvrtej komnaty a potom do druhej a zmeniť tam rozloženia miestnosti. Vzťahy to boli partnerské a business. Ďalej som postúpila do komnaty, kde boli zdroje iných, to čo som dostala od druhých a tam bol aj sex. V deviatej komnate sa nachádzala oblasť vzdelávania a cestovania.

     Desiata komnata bola na samom vrchu, tam som mala svoju kariéru a ako mňa vnímali druhí ľudia, ako úspešná som bola navonok. Jedenásta komnata zahrnovala moje ciele, túžby a želania v živote, ako chcem vlastne žiť a čo chcem dokázať a tiež tam boli aj moje priateľstvá, prechádzala som si svojimi kamarátmi a rozhodovala, ktorých si nechám a ktorí mi už neslúžia, niekde som musela zmeniť nejaké svoje hranice a komunikovať, takto áno a takto nie.

      Po dvanástej miestnosti pokračovali dvere znovu do prvej a keď som sa v nej znovu ocitla, bola som už iný človek. Tá cesta, ktorú som podstúpila mňa transformovala, pocítila som vďačnosť a úžas lebo som zistila, že ja sama som malý zázrak a vlastne, že my všetci a každý jeden z nás. Čo mňa zaujalo prechádzaním si týchto komnát bolo to, že z nejakého dôvodu som niektoré komnaty mala malinké a prešla a vyčistila ich veľmi rýchlo a na úkor toho niektoré boli oveľa väčšie a urobiť poriadok v nich mi trvalo veľa času. Celé to rozloženie tých komnát bolo do kruhu a nad dverami každej komnaty bolo nakreslené znamenie. U mňa to začínalo býkom a končilo rybou. Nad niektorými dverami boli znamenia dve a potom som si všimla, že jedno znamenie bolo neviditeľné. Nebolo nikde nad dverami. 

      Kebyže sa nevydám na cestu týmito komnatami svojho života, na toto neprídem. Ale stojím tu v nemom úžase a znovu v prvej miestnosti a mám pocit, že vlastne nič neviem, respektíve, všetko čo som vedela je inak a ktovie ako vlastne, tak som ako malé dieťa, ktoré sa teší na to, čo mu život prinesie. A ktovie, možno je niekde ešte nejaká komnata, o ktorej neviem a raz na ňu narazím a ju preskúmam 😄.