Myslím teda som?
Myslím teda som?
Myšlienky a zasa myšlienky. Toľko dôrazu im kladieme.
Kde sa berú ? Niekedy príjemné, inokedy nie.
Keď myslím, som? Keď nemyslím, nie som? Skúsme sa na to
pozrieť pekne krok za krokom.
Rozmýšľame si rozmýšľame a naraz sa stane, že nič,
vypli sme, ten moment tam nie je nič, žiadna myšlienka. Vtedy sa trebárs niekto
kto sedí oproti spýta, nad čím rozmýšľaš? A vy si uvedomíte, že nad ničím,
bolo to také príjemné to nič, ten moment bezmyšlienkový, skutočne maličký ale
bol tam.
A vtedy teda nie sme? Lebo vtedy sme nerozmýšľali. No,
stojí to za zamyslenie.
Treba tým myšlienkam vždy veriť? Sú skutočne vždy pravdivé?
A čo by sa stalo, ak tie myšlienky, o ktorých sme presvedčení pravdivé
nie sú? A kto je ten kto myslí? A kto vlastne som keď nemyslím?
Ono, byť s myšlienkami je príjemné, pokiaľ sú
pozitívne, veselé a šťastné, ale čo keď je to naopak, vtedy si človek
vraví, uff, tie moje myšlienky. A sú vlastne moje alebo len išli okolo
a niekde sme ich zachytili?
Všimli ste si, že myšlienky sú praktické, keď niečo
organizujeme, plánujeme, pracujeme na niečom. No a potom sú myšlienky,
ktoré sú akoby neustále komentáre na všetko v okolí, ideme po ulici
a už nám myšlienky víria... "Aha ten akého má psa, no kto by sa o takú
obludu staral, to teda nechápem"..."Jej to je ale krásna bunda a tá farba"... no dalo by
sa pokračovať. Dalo by sa povedať neproduktívne myšlienky. A čo tak skúsiť
ísť po ulici a nič nehodnotiť, ani také ani onaké, je to aké to je. Je to
také oslobodzujúce a hlavne náročné, lebo naša myseľ je zvyknutá neustále
niečo premieľať a hodnotiť podľa našich presvedčení, zvykov, tradícií, čo
je v poriadku, čo nie je a tak ďalej. A chceme vlastne stále nad
niečím rozmýšľať?
Stalo sa vám niekedy, že ste pozerali na západ slnka
a užasli nad jeho nádherou a nebolo tam nič, žiadna myšlienka, len ten
prežitok, vtedy ste tam boli celí a prítomní, možno okamžik, možno chvíľa,
chvíľa pokoja a lásky. Tieto momenty sú tie vzácne, bez hodnotenia,
komentárov, posudzovania, nič len byť tam a pozerať, skutočne pozerať.
Ak sa chcete v týchto momentoch viac nachádzať skúste
meditáciu, meditácií je veľa druhov, vyberte si tú, ktorá vám najviac sadne,
môže byť meditácia na dych, meditácia na pozorovanie myšlienok a vytváranie
si odstupu k nim. V meditácii sa učíme prehlbovať ticho v sebe,
zväčšovať bezmyšlienkové priestory, kde si oddýchneme, je to taká minioáza, kde
sa môžeme osviežiť vždy keď budeme potrebovať.
Nuž je to len na vás, tá možnosť tu je, ponoriť sa do vnútra
a prebývať tam.
Prajem veľa pokojných momentov naplnených láskou.
Mirka :-)
