Prežite si svoju bolesť

24.09.2020

Bolesť. Kto ju chce prežívať? Ale patrí k životu, kebyže nepoznáme bolesť, nevieme oceniť radosť, šťastie či lásku. Sme naučení, že pokiaľ príde bolesť tak nechceme s ňou nič mať. Rýchlo ju vyhnať z tela von. Robíme však vždy správne? Mám tu na mysli teraz emocionálnu bolesť, to je taká, ktorá príde napríklad, keď sa s nami partner rozíde, alebo nás vyhodia v práci, či nám niekto zomrie, dalo by sa vymenovať čo všetko nám spôsobuje bolesť, niečo nám spôsobuje väčšiu a niečo menšiu, záleží aj s čím sa nám to spája z minulosti. Ale bolesť je tu a my sa s ňou musíme naučiť žiť. Najväčší problém však spôsobuje ak sa ju snažíme zatlačiť, ignorovať, či nevšímať. Každý má svoje mechanizmy, akými sa s ňou vysporiada, niekto siahne po liekoch, niekto po alkohole, počítačové hry, niekto sex. 


Uvediem príklad: Rozíde sa so mnou partner. Tých pocitov, výčitiek, by sa dalo narátať, ale čo s tým všetkým? Jednoducho buďte s tým, s tým všetkým, len to pozorujte, neposudzujte, nechajte to sebou prejsť, ak prídu slzy, výborne, len nech idú, slzami sa nádherne z tela dostáva stres von. Ak tam slzy nie sú a je tam bolesť tak si ju všimnite a prijmite ju, celou svojou bytosťou. Ona je tam, buďte s ňou, ak ju cítite na určitom mieste, tak sa skúste za to miesto chytiť, objať, dať sám sebe teplo, prijať to. Viem, niekedy je to veľmi ťažké a niekedy nemožné. Ale skúste to a praktikujte, urobíte pre svoje telo veľkú službu, ak si totiž tú bolesť riadne prežijete a necháte si ju sebou prejsť, vyplaví sa, vyplaví sa von. 

Možno príde znovu nová bolesť a to pravdepodobne príde a zasa ju prijmite, hlavne ju neignorujte. Čo sa totiž stane ak sa ju snažíte zahnať do kúta? Bude sa chcieť prejaviť a prejaví sa neskôr a viac, lebo ona tam je ale len ste sa ju snažili niekde pochovať. Ale tak to s bolesťou nefunguje, neprejavená, nevšimnutá či odmietnutá ešte znásobí svoju silu a príde a vypýta si svoju daň, prejde 5-10 rokov a budete si vravieť, prečo je táto udalosť pre mňa tak bolestná, prečo, prečo? A čo mám s tým robiť. Hovorí sa tomu potom emocionálne telo, je to naša emocionálna časť, naskladaná rôznymi udalosťami z nášho života, od útleho detstva, či už v lone matky. Nuž a keď už zistíte, že je to stará bolesť a treba ju riešiť. Čo s ňou? Čo treba robiť? Znovu buďte s ňou, venujte jej pozornosť, dýchajte, uvoľnite sa a pustite ju, opakujte to často a tak často ako to bude potrebné.

 Niektorá bolesť chce málo, stačí jej 5 minút, niektorá bude potrebovať týždeň, bude sa vracať a ozývať, možno mesiac, možno rok. Buďte s ňou a prijmite ju, je tu aby vás niečo naučila. Záleží len na vás, či to chcete prijať. Neprijatá a nespracovaná bolesť totiž môže spôsobovať veľké problémy, môže sa prejaviť na zdraviu, chorobami, nepokojom, depresiami... A to si nikto nepraje. Prajem vám veľa zdravia. Nezabudnite, bolesť patrí k životu, ak príde, uctite si ju ako najlepšieho priateľa...