Ako prakticky aplikovať nové uvedomia do života.

Práca s uvedomeniami je pomerne jednoduchá ale aplikovať ju do praxe môže zabrať určitý čas.

Dosť často sa stáva, že z koučingu, ale nielen z koučingu nám vzíde nejaké nové uvedomenie.

Uvedomenie má za následok, že určité presvedčenie, ktoré sme mali o sebe alebo o svete nám tak ponúka možnosť otvoriť sa tomu novému, nejakej zmene v živote.

Obvykle sme presvedčení o tom, že čokoľvek čo nám slúži si nechávame. Či už je to mesto, kde žijeme, partner ktorého máme, práca, podnikanie, miesto bývania, svetonázor, viera, presvedčenie alebo zvyk.

Napríklad, ak sme presvedčení, že najlepšie miesto pre nás na bývanie je Slovensko, ostávame na Slovensku, alebo partner ktorého máme je pre nás nejakým spôsobom obohacujúci, tak s ním ostávame. Vždy je za tým niečoho viac prečo si to nechávame.

Ale nie vždy to znamená, že je to naozaj to najlepšie a najužitočnejšie pre nás. Možno by pre nás bolo užitočnejšie mať iného partnera, ale máme strach, že nikoho lepšieho si nenájdeme, máme jednoducho presvedčenie, že toto čo mám je to čo mi slúži a je pre mňa dobré. Nedá sa však nevšimnúť, že ak má niekto partnera, ktorý je napríklad alkoholik, alebo niekto kto fyzicky druhému ubližuje (alebo nielen fyzicky), tak otázne je, prečo tam ten partner ostáva, keď mu ten druhý navonok škodí. Ale to presvedčenie, ktoré si ten človek v sebe nesie je to, že by si aj tak nikoho lepšieho nenašiel a tak ostáva, lebo si myslí napríklad, že nedokáže byť sám a tak radšej ostáva v nefunkčnom vzťahu.

Tu práve prichádza tá práca... Odkiaľ sa vzalo to presvedčenie? Čo je za tým presvedčením? Je tam nejaké ďalšie presvedčenie, strach? 

Cesta každého človeka je individuálna, niekto ostáva v živote v akejsi istote, bojí sa zmeny, je to síce nanič, ale aspoň to poznám, zmena je pre niekoho veľká neznáma a môže vzbudzovať obavy a tak sa tomu radšej vyhýbame. Lenže rast nenastane v pohode a v kľude. Rast nastáva tak, že vyjdeme z komfortu, vyjdeme do zmeny, ideme do výzvy. 

U každého je tá zmena to vyjdenie z komfortu iné. Práve tu nastupuje práca s uvedomeniami, ako som na tom, kde sa práve teraz nachádzam? Akú mám kapacitu? 

Možno je malá, ale aj drobná zmena dnes vedie k veľkým zmenám za rok, za dva. Nepodceňujme niečo malé, čo môžeme pre seba urobiť ešte dnes. Ako inak? Akú zmenu môžem pre seba urobiť ešte dnes? Niečo, čo obvykle nerobíš, ale vieš, že by ti to prospelo? Ak chceš ísť na turistiku, ale necítiš sa na to, môžeš ísť von a prejsť sa aspoň okolo bloku? Alebo vieš, že potrebuješ urobiť poriadok na dome, ale je toho veľa. Môžeš urobiť poriadok aspoň v jednej izbe? Aj malá zmena je zmena. Ak to urobíš, nezabudni sa za to oceniť, lebo si urobil niečo navyše. 

Postupne týmito malými zmenami môžeme začať generovať väčšie a mocnejšie zmeny a život sa nám môže skutočne zmeniť k lepšiemu a naplnenejšiemu.

 A tak sa vraciam k uvedomeniam, k praktickej aplikácii. Je to však dosť podobné tomu, čo hore popisujem.

Akonáhle si uvedomím niečo nové, už viem, že toto je momentálne to najlepšie pre mňa. Môže sa jednať o to, že som sa snažila vždy každému dávať rady, lebo som bola presvedčená, že takto pomáham. Ale vzišlo mi nové uvedomenie, že rady už budem dávať len vtedy, keď si o ne niekto povie. Aj tak je to tak, že až vtedy je človek pripravený tú radu počuť, dovtedy nie, až vtedy je otvorený nejakej možnej zmene.

Sila zvyku je taká, že nás to bude stále lákať niekomu radiť, keď som to robila celý život, asi to zo dňa na deň nezmením, ale keď už viem, že je to ako hrach na stenu hádzať, viem sa už častejšie zastaviť v tom radení druhému. Postupne mi to pôjde lepšie a lepšie. Ale určitú dobu to zaberie, netreba si to vyčítať, že nám to nejde hneď. Je to ako vyjazdená cesta, ktorou sme jazdili celý život a tak sme na ňu zvyknutí a automaticky nás to láka na ňu znovu vyjsť, ale my máme možnosť si vyjazdiť novú cestu a zo začiatku bude hrboľatá a úzka, ale postupne sa vyhladí a rozšíri a tá stará sa prestane používať, tj. zarastie a už nás nebude tak lákať.

Práve preto je práca s novými uvedomeniami taká mocná, vedie k trvalým zmenám, chce to však trochu cviku. V čom sa človek cvičí, to sa posilňuje.

Mirka