Odchýlenie sa od vlastnej osi.

Môže sa stať, že život ide akosi nesprávnym smerom... naraz máme pocit, že sme sa akoby vykoľajili z radostného života a ideme po vedľajšej koľaji. Ocitli sme sa niekde na boku, mimo centrum diania. A premýšľame čo sa to vlastne stalo a ako som sa ocitol na okraji. Sny a túžby zranené či úplne zničené. Kde sa stala chyba? A je to vlastne chyba?

Ako sa vrátiť naspäť do svojho stredu, do tej radosti a naplnenia, ktoré tam už nie je, možno ani nikdy nebolo. Tých možností je veľa, čo sa mohlo stať. Ale ako a kde začať a nájsť tú správnu cestu? Kto vie odpoveď, toľko motivačných koučov a psychológov, toľko rád všade naokolo a my tu stojíme a premýšľame čo teda a kade sa uberať.

Pravdepodobne sme sa niekedy odpojili od seba, od svojej múdrosti, od múdrosti svojho tela, ktoré ak je zdravé veľmi dobre vie čo potrebuje a čo je príliš, pravdepodobne sme sa odpojili a stratili intuíciu, ten barometer v nás sa vytratil... Ale on tam stále je a je pripravený znovu začať vysielať signály, chce byť nájdený.

Ale ako ho nájsť. Ticho a kľud sú veľkí pomocníci v našej ceste nachádzania si vlastných odpovedí. Najprv sa potrebujeme ukľudniť a vyhľadať pokojné miesto, kde sa cítime dobre a príjemne. Dať si čas a priestor na to aby sme začali počúvať odpovede v sebe. Ten múdry hlas tam stále niekde je ukrytý a chce byť odhalený. Je to naše vyššie bytie, niekto tomu hovorí super ego alebo odpovede zo srdca. Ten jemný hlások, naučiť sa mu znovu načúvať, čo nám chce povedať? Čo je ten ďalší krok, ktorý potrebujem tu a teraz urobiť? Je to naštudovanie si nejakej problematiky? Zapísanie sa do nejakého kurzu? Poradiť sa s odborníkom? Alebo jednoducho potrebujeme čas a ešte tú odpoveď nepoznám?

Znovu sa napojiť na svoju os, znovu sa napojiť na vnútorný hlas a nechať sa viesť je niekedy veľká odvaha, je taký tichý a jemný a často sa mu ťažko verí, ale poznáme ho tak, že je tam taký zvláštny nekomfort ale zároveň pocit pravdy, že toto je ono, dostaví sa v zápätí pocit kľudu a pokoja. Lebo tá múdrosť v nás je taká, že nás nepustí a postupne nám bude ukazovať svoje cestičky a ak sa jej naučíme dôverovať všeličo sa môže udiať. Neznamená to, že to bude jednoduché a ľahké, pravdepodobne si budeme musieť prejsť aj niečím náročným, prekonať seba, postaviť sa strachom, ale len tade vedie cesta do svojej sily, pozbierať to čo sme kedysi niekde odovzdali, nechali, zobrať ti to znovu späť, prijať to, vyliečiť, odpustiť.

Tak šťastnú cestu a veľa odvahy napojiť sa a veriť tomu vnútornému hlasu.

Mirka