Ste zamilovaní často do nedostupných ľudí?

Ak je niekto často zamilovaný do nedostupných ľudí, tak sa tam môže jednať o nejaké hlbšie zranenie, kde neboli naplnené emocionálne potreby v detstve.

Vznikla tam nejaká trauma. Dieťa nedostalo lásku, nedostávalo emocionálnu potrebu, dotyky, objatia. Napríklad ak to bola žena, mohol to byť nedostatok lásky od otca, alebo nebol k dispozícii. Natiahneme si tak presne túto dynamiku a priťahujeme si ju v dospelosti.

Zároveň to ale aj znamená, že nechceme ten vzťah, bojíme sa znovu toho zranenia, ktoré sme zažili v detstve (bola to predsa trauma). Vlastne to vždy tak nejak "náhodne" vyjde, že sa zamilujeme do niekoho nedostupného.

Otázne je tiež, čo a aká táto zamilovanosť vlastne je, niekde sa používa termín limerencia (tento pojem v 70 tých rokoch zaviedla Dorothy Tennov), tá často pramení z takýchto hlbších zranení, kedy to nie je úplne klasická zamilovanosť, ale má to v sebe také zvláštne boľavé aspekty, prehnaná pozornosť a idealizovanie toho druhého, kedy ho vlastne ani nepoznáme a nevieme kto je ten koho chceme.

Človek však chce a potrebuje lásku, má svoje potreby a tie potrebuje mať naplnené a tak chce mať partnera, no a podivuje sa, že: "Ja nemám šťastie a toto a tamto"... Tu beží niečo ďaleko hlbšie, čo chce a kričí byť vyliečené, chce aby tam bola venovaná pozornosť a tak si priťahuje presne tieto miesta, situácie, ľudí, kde sa to deje.

Ono to nie je o tom, že ten druhý je nedostupný, je to o tom, že ten zamilovaný človek vlastne nechce.

A tak jedine liečenie na hlbokej úrovni môže odstrániť túto dynamiku, skúsený a dobrý terapeut sa tu viac než dosť doporučuje.

A možno jedného dňa sa stane to, že sa zamilujete a druhá strana vám to opätuje a vstúpite do vzťahu. Podľa toho poznáte, že ste vyliečení.

Liečime a rozvíjame sa spolu.

Mirka