Vzťahy sú naším najväčším učiteľom.

Čím to je, že jednému vzťahy idú ako malina, a druhý sa snaží a akosi sa mu ani za svet nedarí. Vzťahy sú na úrovni priateľstva, vzťahy v práci, v obchode, v partnerstve. A ideme sa pozrieť teraz na partnerské, lebo práve tie sú tými najväčšími učiteľmi pre veľké množstvo ľudí. Prostredníctvom nich sa učíme o sebe a to najmä to, čo sme o sebe ani netušili.

Vzťahy partnerské sa dajú rozdeliť na dve kategórie a to vzťahy karmické a vzťahy obdarované (Michael Mirdad).

Mnoho z nás sa ocitlo v rôznych vzťahoch, ale na karmické vzťahy isto len tak nezabudneme. Sú to tie vzťahy, kedy z nich vyjdeme a sme akoby sme vyšli z nejakého kolotoča, hlava sa točí a pýtame sa sami seba, ako sa mi to stalo a čo sa vlastne stalo a prečo sa to celé stalo a hlavne nech už sa to nikdy nestane. Toto nie. Toto už nechcem.

Začína to obvykle vcelku idylicky a sú tam trebárs aj rôzne znamenia, ktoré nám to potvrdzujú, všelijaké zvláštne náhody a synchronicity, kedy presvedčíme sami seba, že wow, je toto možné, to bude ten pravý/á. Je tam obrovská príťažlivosť, či emocionálna, mentálna, spirituálna alebo telesná.

Avšak vzťahy sú naším zrkadlom, je zaujímavé pozorovať trebárs kamarátov, kamarátky, lebo to ide najlepšie pozorovať druhých ako nezávislý pozorovateľ, že ako sa naraz menia, ako tomu partnerovi ustupujú, robia také veci, len aby ho nestratili, prekračujú vlastné hranice hodnôt a toho, čo je pre nich dôležité. Začínajú sa strácať v tom druhom. "No vieš, vzťah je o kompromisoch..." Naozaj? No nie je kompromis ako kompromis.

Pozeráte sa na svoju kamarátku, mestského človeka, ako sa naraz sťahuje na dedinu a prispôsobuje sa mužovi. "No vieš, jeden musí ustúpiť a môj muž neustúpi, tak musím ja". Takto ustupujeme a ustupujeme a necháme si skákať po hlave viac a viac, až nakoniec naozaj nevieme kto sme. Alebo ustupuje v svojich potrebách, vlastne ich ani nemáme naplnené a celé sa to začne rúcať tehlička po tehličke.

Láska sama o sebe nestačí, môžem niekoho milovať ale nemusí to byť ten pravý/á, pre mňa. Nemusíme sa k sebe vôbec hodiť. Je dôležité, aby bol partner kompatibilný, aby sme si vedeli naplniť potreby. Aby sme sa snažili vo vzťahu rásť a viac a viac sa zbližovať aj duchovne, nie odďaľovať. Vždy je dobré sa spýtať, či nás toto zblíži alebo oddiali.

A čím to vlastne je, že niekto má obdarovaný vzťah a niekto karmický? Prečo niekto vstúpi do vzťahu a ide to ako po masle, sú si pre seba skutočne oporou, rozumejú si, sú na tej istej frekvencii, nie je až tak ťažké niečo tomu druhému vysvetliť, vidia do seba, pomáhajú si, rastú pri sebe, zveľaďujú seba, jednoducho im to klape, sú spolu skutočne šťastní?

Ide o to, či si pritiahneme toho druhého zo svojho zdravého ja, alebo boľavého ja. To vlastne často ani nevieme, že máme nejaké boľavé ja, to sa dozvieme až v tom partnerstve. Práve častokrát si myslíme, že sme OK, že to máme všetko vyriešené, že sme vyrovnaní, že to bude paráda. Ale vzťah nám ukáže ako ste na tom.

Čo teda vlastne robiť? Čo je to riešenie, prečo sa stále ocitáme v tom v čom nechceme, "už to nechcem zažiť". Riešenie je uzdravovanie, uzdravovanie na úrovni duše, pozorovanie vlastného ega, vlastných vzorcov, vrátenie sa do detstva, do ďalekej minulosti, pozorovať vlastnú rodinu, čo sa tam dialo, v akom prostredí som vyrastala/l. Ísť k odborníkovi, terapeutovi, rozprávať sa a hľadať, uzdravovať a vrátiť sebe celistvosť. Lebo až keď nastane uzdravenie, vtedy môžeme mať skutočne vhodného a dobrého partnera, inak si budeme priťahovať stále a dookola partnerov, ktorí nám budú len jatriť naše rany, možno dávne, možno nedávne.

Keď nastane uzdravenie, náš detektor na správneho partnera sa sám zaktivuje. Naše hranice sa stanú silnejšími a jasnejšími, hranice toho, čo áno a čo už skutočne nie, uvedomíme si jasne, čo sú naše potreby, nebudeme sa báť byť otvorení a skutočne úprimní v komunikovaní toho, čo je pre nás dôležité. A budeme vedieť rozlíšiť podstatné od banálneho. Jedná sa o uzdravenie na hlbokej úrovni duše aj tela, kedy človek je skutočne úprimný a milujúci sám k sebe. Vtedy je schopný pritiahnuť si partnera podobných kvalít a bude tak vo vzťahu dávajúcom.

Prajem každému, aby našiel v sebe odvahu, pozrieť sa do vlastného vnútra a hľadať odpovede v kľude a tichosti vlastného bytia.

Mirka