Z nedostatku do hojnosti.

Pre niektorých ľudí platí, že sú sami sebe najväčším nepriateľom. Slová majú veľkú moc a energiu a veľa toho prezradia o človeku. 

 Počúvajme sa, ako a čo hovoríme. A nielen čo hovoríme druhým, ale najmä ako sa rozprávame sami so sebou (vnútorný dialóg). Je to rozhovor mocný a kreatívny, alebo sabotérsky? Naše myšlienky, respektíve náš vnútorný dialóg je často veľmi automatický, jeho základom bolo prostredie, v ktorom sme vyrastali a ktoré nás ovplyvňovalo a už dávno na ňom nepotrebujeme bežať. A je vlastne pravda, čo si sami sebe rozprávame, aké máme o sebe náhľady? Používame slová nedostatku či slová hojnosti?

Zmeňme slová a zmeníme svoje myšlienky. S príjemnými myšlienkami sa človek cíti príjemnejšie. 

Napríklad keď si povieme: "musím"... znamená to, že nie je na výber. Namiesto toho môžeme použiť: "chcem"...

Alebo keď použijeme vetu: "nemôžem si dovoliť" (vychádza to z miesta nedostatku), zmeníme na: "radšej uprednostním..."

Ako na vás pôsobí: "nemôžem sa dočkať" versus "teším sa na"?

A čo tak "skúsim" (nezáväzné ospravedlnenie sa z niečoho vyvliecť) prehodiť na "mám schopnosť..." či "dám tomu všetko". Cítite rozdiel?

A takto by sa dalo pokračovať. Skúmajme slová, ktoré hovoríme sebe aj ostatným. Jedny  vyvolávajú pocit hojnosti a druhé nedostatku. A je na každom, zvážiť si, aké slová majú lepšiu energiu...